Práva človeka
Deň 25. marec je označovaný ako Deň zápasu za ľudské práva.
V tento deň si pripomíname tzv. Sviečkovú manifestáciu z roku 1988, kedy sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zhromaždili tisícky ľudí, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s vtedajším režimom, ktorý potláčal ich ľudské, náboženské práva a predovšetkým slobodné vyjadrenie svetonázoru. Táto udalosť je s odstupom času považovaná za jedno z najväčších vystúpení, hlavne veriacich, proti komunistickému režimu tedajšieho Československa.
Ľudské práva sú práva, ktoré prislúchajú každému od narodenia. Zaraďujeme k nim základné ľudské práva, politické, sociálne, kultúrne a iné. Dnes ich berieme za samozrejmosť, hlavne čo sa týka vyjadrenia svojho názoru.
Rodíme sa slobodní a rovnoprávni a úlohou štátu je naše práva zakotviť v zákone.
Každý človek, občan chce, aby jeho práva a slobody boli akceptované, hlavne zo strany štátu, čo je prirodzené, ale takisto by sme sa mali „my ľudia“ naučiťakceptovať a nezasahovať do práv a slobôd druhého. Myslím si, že to je základ prirodzeného a normálneho fungovania ľudí v rodine, v škole, v spoločnosti u nás a v celom svete. Ako príklad uvediem základné ľudské práva a slobody, medzi ktoré patrí právo na život a právo samostatne sa rozhodovať. Človek, ktorý zoberie život inému človeku, mu tieto jeho práva odoprie a rozhodne za neho.
Prečo ľudí ohovárame, osočujeme a urážame? Veď každý z nás má nárok na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany mena. Týmto štýlom by som mohla pokračovať ešte v ďalších a ďalších príkladoch.
Jean Jacques Rousseau raz povedal „ Moja sloboda končí tam, kde sloboda druhého začína“. Kde je tá hranica, ktorú by sme nemali prekračovať? Zamysleli ste sa niekedy nad tým? Možno práve tento deň je na to vhodný. Zamyslieť sa. Musíme začať sami od seba, pretože spoločnosť tvoríme my, jednotlivci. Len vtedy,ak prejavíme snahu tolerovať sa navzájom, bude aj táto spoločnosť, ako celok tolerantnejšia k nám. Preto treba mať na zreteli nie len svoje blaho a svoje ľudské práva, ale musíme vnímať aj práva iných. Musíme v sebe potlačiť svoju sebeckosť a vždy konať tak, aby sme svojimi činmi neobmedzovali slobody druhých a tým nezasahovali do ich života. Pretože, ako hovorí jedna múdrosť:“ Nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe“.
Jana Košútová
